15 novembra, 2011

DEŇ3, 4, 5

SOBOTA– SUSHI & slovenská záhrada v americkej botanickej záhrade

Dlhšie som nepísala... posun času a nabitý program urobí svoje.
Takže, čo sa dialo počas posledných dní.
Sobotu sme strávili s Christinou, jej manželom, sestrou a ich mamkou v botanickej záhrade. V záhrade bolo:
  1. orchidea, korá rastie vo vzduchu – orchidea ktorej korene nepotrebujú nič, len vlhkosť vzduchu a slnko. Pán Boh vie, do akých podmienok ktoré stvorenie kladie, a vždy každé stvorenie vybaví všetkým, čo potrebuje.
  2. By ste neverili, ale v botanickej záhrade bola časť, kde boli všetky kapusty, mrkvy, paradajky... proste to, čo nájdete u nás na každej záhrade oni majú ako časť botaniky pre turistov.

  1. A bola tam lavička, kde by som chcela sedieť len s jediným človekom na zemi.

Po flóre nastala fauna, a to najčerstvejšia, akú som zažila – ochutnala som SUSHI, čerstvé rybie mäso s ryžou a rôznymi príchuťami. Chutilo. 



 

NEDEĽA– Pozor na skeptizimus a iné...

Šli sme do zboru Northstar. Je to veľký zbor a každá lepšia chválová kapela by sa potešila technike, ktorú majú. Vlastne, je to tam ako naše KPM :)
Séria kázní, ktorú ktorú majú sa volá InsideOut. A túto nedeľu hovorili špeciálne na tému zatvrdilé srdce.
Ako si chrániť srdce pred zatvrdnutím?
a) Uteč od hlúpych hádok a argumentov (Marek 8:12-13, 2.Tim 2:23)
b) Neustále obnovuj myseľ (Marek 8:15, Rim 12:2)
c) Sleduj signály zatvrdilého srdca
Hlavné signály zatvrdilého srdca:
  1. cynizmus
  2. ľahostajnosť voči príbehom druhých ľudí
  3. egocentrizmus
  4. vyhováranie sa, ospravedňovanie si vlastného konania
  5. tolerancia hriechu
  6. Ak sa nepýtaš denne Krista, čo od teba dnes chce.

Po bohoslužbách sme šli na obed a mládežníkmi, ktorí boli na Slovensku na Kecoch. Keďže sme nemali foťák (lebo tu v USA nikto nemá nabíjačku na baterky ako u nás, sme odkázané na výborný foťák od Leen Ann), nemôžem vám nikoho z nich ukázať. Ale dnes večer budeme pozerať film, tak aj nejakú fotku hádam spravíme. Strávili sme spolu ešte celé popoludnie až do večera.
A večer sme šli na neskutočne krásne miesto. Navštívili sme dom učiteľky v škôlke a staviteľa internátov. Ale toto sú pre vás veľmi zavádzajúce informácie. Lebo keby ste videli ich čarovný dom, povedali by ste, že buď vyhrali v lotérii alebo robili nejaké záhadné obchody. Ani jedno nie je pravda. Sú to dvaja strašne milí ľudia na dôchodku, ktorých príbeh sa dobre počúva. V Amerike totiž stačí poctivo tvrdo pracovať a máte sa dobre. Teraz, keď nad tým rozmýšľam, nepamätám si už presne tie mramorové kúpeľňové steny, ani jednu posteľ zo 6 spální, dokonca aj miestnosť na ochutnávanie vín sa mi v mysli len matne vybavuje. Pamätám si úsmev Daeny (domácej), stisk Ericovej ruky (domáci), umývanie riadu s nimi spolu, pamätám si sviečky, ktoré nám Daena doniesla na stôl, aby sme mali lepšiu atmosféru... pamätám si lásku, ktorú vnášali do každého detailu. A toto by som chcela mať s nimi spoločné.

PONDELOK – Dom v horách

Už bývame u Lee Ann a Braina Bartonových. Cítime sa tu ako doma. Stačilo 10 minút pozornosti pri omaľovánke s Elijahom a už mám nového kamaráta. Chlapček má 3 roky, všade spolu chodíme, v aute spolu sedíme, robíme všetko spolu. Spolu s malou Evanjelinoou by som si ich hneď brala domov. Sú nádherní.



 
Malý Elijah miluje hasičské autá. Tak sme jedno šli pozrieť. Okrem auta sme videli celú hasičskú stanicu, aj to, kde hasiči spia, jedia... zaujímavá exkurzia s najzhovorčivejším hasičom akého som kedy stretla.

Lee Ann nás vzala do domu jej mamy, ktorá žije v horách. Keď vyjdete z dverí, uvidíte výhľad, ako zo Sitna. Všade kopce a lesy. Stačila chvíľka na terase s knihou, a moja duša pookriala na niekoľko dní.


 Výhľad z terasy.

A toto je ten krásny dom v horách. 
 

Takto vyzerajú moje ďalšie dni v USA. Moje zdravie sa zlepšuje. Prosím, modlite sa, lebo zajtra večer a štvrtok nás čakajú stretnutia s ľuďmi, ktorí by mali túžbu podrovať Kompas na Slovensku. Chceli by sme im naozaj dobre a zmysluplne vysvetliť, o čom je naša služba.

12 novembra, 2011

Deň 2
Totálne americký deň s Kristom americkým, slovenským, večným...

Pozriem sa z okna a vidím obraz ako z amerického filmu. Nechce sa mi veriť, že som naozaj tu. Zídem dole a tam americké palacinky, starbucks cofee shop, Atlantské cesty, … všetko tak americké. Už ráno som sa zobudila s vedomím, že dnes príde veľa nových vecí, a že mám rešpekt pred hodinami, ktoré ma čakajú.
Otvorila som Bibliu a čítala žalm 23 a z Nového zákona „Ak ste v Kristovi, hľa nastali veci nové a staré pominuli...“ a uvedomila som si, že Kristus je všade so mnou. Že on je so mnou na káve, so mnou pri raňajkách, pri konverzácii mi niekedy potichu tlmočí, čo nerozumiem, smeje sa so mnou, žasne z krásy okolo... že je jednoducho tu, ako pastier, ako priateľ, ako ten, čo ma najlepšie pozná a vie, čo všetko ešte príde. A tak sa začal deň.

 Tu bývame.


Atlanta akvárium … Ak by ste mali niekedy možnosť ísť s Maruškou do akvária, určite to využite. Ona tieto miesta miluje. Neviem, čo bol väčší zážitok, sledovať ryby z celého oceána, alebo ju ako s úžasom hľadí na stvorenia, ktoré žijú v tichu celý život.
Zápis z denníka:
Všetky tie rybie stvoreniasú nádherné, od farebných po sivé, od malých po veľké, pirane pokojne stoja ako vojaci čakajúci na povel k boju, medúzy tak krásne ale nebezpečné zároveň, ryby plávajúce spolu aj ryby individualisti, rýchle i pomalé,... krásny sve. A tento svet bol ukrytý ľudským očiam do hlbín oceána, kam ani lúč slnka neprenikne.
  1. Keď pozeráš na hľadinu oceána ani netušíš, čo všetko sa tam skrýva. Boh vnáša krásu do sveta, je tu, ale musíš sa k nej vydolovať...
  2. Ani hlboko, hlboko nie je pre Boha dosť skryté, aby Mu na tom nezáležalo.“


Nasledoval pre mňa najväčší highlight dňa - CNN. Je to obrovské. Okrem najdlhšieho eskalátora na stvete tam nájdete niekoľko štúdii, a hotové bludisko. Videli sme Live natáčanie správ, videli sme štúdiá kde sa všetko robí, sedela som pred kamerou... vďaka Danielovi, ktorý tam pracuje ako žurnalista. (P.S: je tam aj slovenská vlajka.)


Pred najnovším najväčším štúdiom CNN spolu s Danielom a Maruškou.

A potom sme šli na pizzu. Atmosférou to bolo asi najzaujímavejšie miesto, čo som videla. Vrava, hluk, veľa ľudí, … ľudia si tam nosili vlastné nápoje, tlačili sa vedľa seba, vôbec im nevadilo, že to je ako v bývalej továrni... no krásne miesto. Bolo jasné, že sa tam všetci radi vracali. Keď tam sedíte, cítite sa ako v strede trhoviska, a viete, že okolo je pulz celého ľudstva.



Takto vyzeral môj americký deň, ale keby som zabudla, že je Kristus so mnou, asi by som si tak neužívala.

11 novembra, 2011

DEŇ 1
Videla som New York!

Spájanie zdanlivo nespojiteľných svetov je vždy úžasné sledovať. Mám pri tom ten istý pocit jedinečnosti, ako keď vidím letieť kométu s chvostom. A tento moment nastal večer pred odletom na 4. poschodí bytovky v Ivanke pri Dunaji, kde oproti sebe bývajú Pelikán a Kohút. Môj brat Peťo s Vlaďkou nás vzali s Maruškou k sebe spať. Aj keď 4 mačky môžu byť veľa (a zvlášť, ak ich hosť nikdy nemal na plagátoch v izbe ako najobľúbenejšie zviera), aj napriek tomu Tracyho tiger, Základy duše (názov čaju), záchrana veľrýb a marketing na párky dokázali vytvoriť veľmi príjemný večer.

Ráno 5.28 opúšťame ešte za tmy Ivanku. Vyzdvihli sme Janyho s Mike-om a smer letisko Schwechat. S nástup nebol problém. Cestovala som len s Maruškou (chlapci šli do iného mesta v USA). Moja myseľ však cestovala už od tretej ráno, cestovná nervozita ma neopúšťala. Našťastie všetko prebehlo v poriadku.
Poznanie: MILUJEM VZLIETANIE !

 
Prvý let do Frankfurtu trval hodinu, a druhý do Atlanty cez 9 hodín.


Každý mal svoj vlastný  dotykový akoby počítač a schlúchadlá. sme sme mohli vybrať z filmov, hudby, live koncerty, seriály...


Na krátko som videla aj New York! Všade nad USA bolo oblačno, takže sa pôda sotva dala zahliadnuť. Ale mračná zmizli presne nad NewYorkom. Pre mňa nebeský zázrak.

Atlantický oceán.


Už z lietadla Georgia vyzerala krásne. Lesy jesenných farieb, jazerá …
Mali sme meškanie, a kým sme prešli 2 kontrolami, strávili sme na letisku možno ďalšiu hodinu.
Pri východe sa Maruške hodila okolo krku krásna žena s dlhými blond vlasmi. Volá sa Kristina. Po zážitku s tetou z parkoviska (zdržali sme sa takmer ďalšiu hodinu) som zažila 2.najhoršiu dopravu v USA – Atlanta. Všade autá, všade, veľa. Prišli sme ku krásnemu domu, presne ako z amerických filmov. Strávili sme s Danielom a Kristinou príjemný večer. (Kristina bola na Slovensku 2 krát, takže pozná veľa ľudí.)


Výborná večera s domácimi.


Kristina a ich dva rozkošné psy.

Dnes nás čaká:
Akvárium
CNN – Daniel je novinar v CNN, tak nas vezme uplne dnu. Teším sa!
Prosím, modlite sa, som trochu chorá (hrdlo, kašeľ).

Teším sa na vás zajtra :)

09 novembra, 2011

Deň „nula“Letím do USA


Zajtra ráno 8:45 odlietame do USA spolu s Maruškou Kožlejovou, Mike-om Sullivanom a Janym Šimočkom. Budeme tam takmer 2 týždne. Cieľom cesty je konferencia pracovníkov s mládežou YouthSpecialities (čosi ako KPM ale v tisícoch účastníkov, podľa Američanov, čo som stretla, táto konferencia je pravdepodobne najlepšia v celých US), a návštevy ľudí, ktorí nás podporujú. Ja budem celý čas v Atlante, okrem dvoch dní, kedy pôjdem navštíviť Lauru Troutman (bola na niekoľkých Kecoch na Slovensku).
Toto je prvýkrát, čo idem do Spojených štátov. Aj sa veľmi teším aj sa veľmi bojím. Proces prípravy nebol jednoduchý, a vyznať sa vo všetkých potrebných dokumentoch bolo náročné. Ale už len verím Pánu Bohu (a Maruške J ), že mám všetko, čo treba a bezpečne ma pustia cez hranice. A americký príbeh sa môže začať... (sledujte ho denne tu na blogu).