27 septembra, 2012

BOH NIE JE GODOT


(GOD IS NOT GODOT)
          

         “Neviem, čo so mnou bude. Uvídi sa… ale dúfam.” Väčšinou takto nejak znela moja dopoveď, ak ste sa ma v posledných mesiacoch spýtali, ako sa mám a čo plánujem.

    Vidieť len zopár týždňov dopredu nie je veľmi príjemný stav. Ale niekedy človek nemôže spraviť nič viac, len čakať, čo sa stane. A tak som čakala. A pritom som prišla na 2 veci:
  1. Dnes nie sme naučení čakať. Ak chceš mango, skočíš si do Tesca. Ak chceš peniaze, za pár sekúnd ti ich vydá bankomat. Ak chceš niekam letieť, letenky máš za 20 minút kúpené. Ak chceš ísť do New Yorku, stačí ti vygoogliť GoogleEarth, a už sa prechádzaš newyorskými ulicami ako naozaj (dokonca vieš vojsť aj do niektorých múzeií, skúšala som to). Bežné veci môžeš mať pomerne rýchlo. A tak sme zabudli čakať… čakať správne.
  2. Sú dva druhy čakania. Je iné čakať v čakárni, keď vieš, že sestrička raz tie dvere otvorí, ako tzv. godotovské čakanie - keď vlastne ani nie je isté, či máš na čo čakať.  V tomto druhom prípade, trpezlivo vydržať je už ťažšie. Vidina cieľa vrhá tieň na celé tvoje čakanie.

          Moje posledné mesiace boli presne také “godotovské”. 
          Ak mám byť úprimná, neverila som Bohu po celý ten čas čakania. 
          Miestami som strácala odhodlanie.

          V Žalme 130, 5-8 sa píše:
          "Na Hospodina očakávam, na Jeho slovo očakáva moja duša. Na Pána čaká moja duša viac ako strážnici na ráno, viac ako strážnici na ráno. Izrael, čakaj na Hospodina, lebo u Hospodina je milosť a u Neho hojné vykúpenie. On vykúpi Izrael zo všetkých jeho neprávostí. 
Detinská pokora a pokoj v Bohu."



Kiež by som mohla takto čakať na Boha. Pokojne a s pokorou, celý čas. Bola to dobrá lekcia. Ale keď mi Boh nakoniec ukázal, čo dokáže, zmĺkla som. Najbližšie, ak budem musieť čakať, mám túto skúsenosť, a dúfam, že sa zachovám správne – bez tej sínusiody  pochybovania a viery. Dúfam, že moja duša bude správne nastavená a bude pokojne čakať na Boha. Pretože BOH NIE JE GODOT.

Teraz sa mi ľahko hovorí, už “som za vodou”. Stojím na pahorku a vidím cestu tak na kilometer dopredu. A čo ma čaká?
Od novembra sa vraciam do Levíc. Keď som pred takmer 2 rokmi odchádzala, bola som rozhodnutá sa vrátiť späť. Dôvody boli jasné – Levický zbor milujem a cítila som zodpovednosť vrátiť sa. Ďakujem všetkým vám, ktorí ste ma podporovali, rôznymi cestami, s ktorými sme boli v kontakte a povzbudzovali ste ma. Som naozaj rada, že sa moja túžba spred 2 rokov stáva realitou. Vďaka Bohu.

                            Vraciam sa domov.

05 septembra, 2012

O čom bolo leto 2012


Chcela som opísať toto leto v príbehoch, ale bolo by toho asi dosť veľa. Radšej vám napíšem, čo sa dialo v bodoch. Ako sa zoznam rozširoval, uvedomila som si, že za všetko to môžem byť vďačná.

Za čo som vďačná z leta 2012:
FUSION tábor Banská Bystrica
1.    Som vďačná za celý tím v Banskej Bystrici, ktorý sa rozhodol pracovať na Fusion tábore (jednoducho povedané – čosi ako kecy tábor, no miesto angličtiny tam je hudba). Bola sa na nich pozrieť na jeden deň a odchádzala som dotknutá. Vidieť spevákov, a hudobníkov, ako cvičia a pritom počúvajú o Kristovi… pripomenulo mi to časy Young Continentalsu. Som rada, že  máme takýto projekt na Slovensku.








KECY tábor CB Prešov
2.     Videla som, ako rastú vedúci v tíme. Obzvlášť som vďačná za Peťa Rodana, vedúceho tábora.
3.     Som vďačná za celý Prešov CB. Cítila som sa s nimi veľmi dobre, a mám ich rada. Je to akoby kúsok môjho domova na “vysunutej stanici”.
4.     Som vďačná za Darka, ktorý bol so študentmi stále – hral sa s nimi športy, hry, zabával. Bol pre nich ako lepidlo. Je dôkazom toho, že aj mladý muž, ktorého doma čaká manželka, môže ďalej naplno slúžiť.
5.     Som vďačná za americký tím, ktorý sa mobilizoval. Bol trošku netypicky zložený: asi 60.ročná pani (vedúca misie v ich zbore), zborová sekretárka, otec so synom, a dvaja mladí. Napriek tomu, že to nebola skupina energických vysokoškolákov (na čo sme bežne zvyknutí), odviedli výbornú prácu.
6.     Som vďačná za večer, keď bol “Labyrint”. Študenti počuli celé evanjelium a mohli reagovať. Keď som vošla do miestnosti určenej pre rozhovory a modlitby, moje srdce sa radovalo. Miestnosť bola plná ľudí, a nikto nebol sám. Vedúci boli pripravení sprevádzať ich postupne cestou za Kristom.
Dalo by sa toho nájsť aj viac, ale posuňme sa ďalej.

KECY Prešov. Ich prvé KECY. Radosť s nimi spolupracovať.

Večerná zábava CampDance na tábore. Vďaka KECY kapele sa atmosféra vždy uvoľnila.


KECY tábor CB Stará Turá
7.     Som vďačná za jeden extra deň tábora (ktorý nám pribudol omylom, ale nakoniec sme videli, že v tom bol Boží zámer).
8.     Za celý tím vedúcich zo Starej Turej – za ich spontánnosť, húževnatosť, lásku medzi sebou ale aj voči študentom, za ich prácu.
9.     Som vďačná za Americký tím, ktorí mi až neobvykle prirástli k srdcu. Našla som v nich priateľov.
10. Som vďačná Marki a Magdu, Boďa, Tima, Davida, že sme boli spolu po tábore do pol noci v zhromku, ležali na koberci, smiali sa…. mohla som zažiť kúsok ich pravej staroturanskej atmosféry.
11. Som vďačná za najlepšiu afterparty, akú som kedy zažila. Príbehy, ktoré tam od študentov zazneli dojali k slzám nie len mňa. Boh je mocný, a zachraňuje človeka.
12. Som vďačná za následnú prácu v Starej Turej, ktorá sa zdá, funguje nádherne.
13. Som vďačná za všetkých študentov (prešovských aj s.turanských) – menších rebelov, skeptikov, aj priateľských, otvorených k diskusii, za dobrákov a jemné duše, za tých, ktorí si nesú batoh trápení, aj za tých bestarostných, za každého… no obzvlášť za nových členov Božej rodiny. A nebolo ich málo. Presné čísla vám neviem povedať, ale spolu na oboch táboroch to bolo viac ako 15 ľudí. A to je Dôvod na Oslavu. Teraz potrebujú naše modlitby, aby chodili s Kristom, poznávali ho, a duchovne rástli. Všetky tábory na Slovensku mali tému “Greater Than  - Väčší / Lepší Než”. Okrem iného som sa presvedčila, že Boh je väčší než naše očakávania.

KECY Stará Turá. Pre tento zbor prvý tábor. V nedeľu, keď prišlo niekoľko študentov na bohoslužby, neviem, kto bol povzbudený viac. Či ST CB zbor, alebo my, čo sme sa tešili z ich radosti.

Hudba sa dala využiť aj na Talentshow na Starej Turej. 
Tento chlapec nádherne spieva. Síce sme nevyhrali, ale "standing ovation" potešilo viac.


Niečo o Kompase
14. Toto všetko by nebolo možné bez skupiny Američanov, tzv. Interný tím, ktorí prišli na Slovensko už v máji, prezentovali Kecy na školách a zúčastnili sa všetkých táborov. Tento rok prišli ľudia, ktorí sú veľmi vzácni. S niektorými sme si padli tak do oka (do srdca), že lúčenie bolo ťažké. Kiež by sa vrátili aj o rok a pomáhala v práci na Slovensku.
15. Som vďačná, že rodina Sheppersonocov (moji kolegovia) prežili vážnu autonehodu, postupne sa liečia. Vzhľadom na nehodu môžeme povedať, že sú bez vážnych následkov. Vďaka Bohu.

Tím Američanov, ktorí prišli na 3 mesiace na Slovensko pomáhať v Kecy táboroch.

Rodina Sheppersonovcov.


Dovolenka v Leviciach
16. Som vďačná za mojich rodičov, ktorí ma privítajú vždy – či šťastnú, ši smutnú, či jednou taškou alebo kuframi a krabicami plnými vecí. Moji rodičia sú naozaj poklad, ktorý si nezaslúžim.
17. Som vďačná za Dalibora, ktorý prišiel na týždeň do Levíc, bol ochotne s mojou rodinou (na záhrade, na oslave, na výlete… ). Staral sa o mňa. Snažíme si využiť posledné dni skôr, ako odíde do Anglicka (odlieta túto nedeľu, 9.9. na 2 roky štúdii).
18. Som vďačná za Daniela Jurča, ktorý keď niekam príde, hneď je človeku veselšie. A keď sa spoja s Daliborom, to je hotové divadlo na dobrých pár hodín. Som vďačná za východniarsku náturu. (Ps. Vďaka za šatku.)
19. Som vďačná za Bobu. Veľmi ju ľúbim. Obdivujem jej odvahu. A som naozaj veľmi rada, že spravila štátnice a stala sa z nej učiteľka.
20. Som vďačná za Banskú Štiavnicu. Je to krásne mesto, boli sme tam jeden celý deň (3 autá mládežníkov), a bolo dobre.

Prechádzka B. Štiavnicou.

21. Som vďačná za rodinu Prištiakovcov. Len málokde si môžete prísť o 21.30 večer na návštevu. Každá chvíľa s nimi mi je vzácna.
22. Som vďačná za rodinu Kováčových (Milana, Eju, Andrejka a bábätko). Sú mi stále oporou a povzbudením.
23. Som vďačná za Fazekašových (Aninu a Duškyho), kde sme mohli grilovať jeden večer. Asi sa nedá opísať, koľko sa od nich učím.
24. Som vďačná za Evinovcov. Za ich otvorenosť, služobníckeho ducha, vernosť zboru a Kristovi.
25. Som vďačná za spevokol a Linu Cziriovú, ktorá to verne vedie. Speváci spievajú stále krásne. Som rada, že máme hudbu, ktorou môžeme ukázať ďalšiu stránku Božej slávy.
26. Som vďačná za tiché miesta ako sú pri hrade Gýmeš (Jelenec). Boli sme tam s Matejom Evinom, Aďkou Hlásnou, Kubom Mezeiom, a Tinkou  - príjemná spoločnosť. Som vďačná za malé grily, ktoré si hodiť do auta, pri jazere vytiahnuť a o pár minút jesť chutné jedlo.
27. Spln, rybník, netopiere… takýto pohľad sa nám naskytol jeden večer, keď sme neplánovane zašli k rybníku za Kiarom. Ani sme netušili, že stretneme Duníka.
28. Som vďačná za manželov Uličných.
29. Som vďačná za staršovstvo CB LV. Za ľudí, ktorí verne slúžia v nedokonalej cirkvi, a slúžia Kristovi.
30. Som vďačná za Tinku Prištiakovú. Za to, že je odvážna, vzácna mladá žena. Som vďačná, že som obklopená ľuďmi, od ktorých sa učím. A Tinka je jedna z nich.
31. Som vďačná za Jura s Jankou Kohútových, ktorí sa po 3 mesiacoch “sabatikalu” opäť vracajú do bežného života.
32. Som vďačná za Boha, ktorý mi toto všetko … a o mnoho viac (lebo by sa to sem všetko nezmestilo) daroval. A je nad slnko jasné, že si to nezaslúžim.
33. Ďakujem za vaše modlitby, za finančnú podporu, za povzbudenie a rozhovory.

Zbor CB LV. Som rada, že sa vždy mám kam vrátiť.