16 mája, 2013

Pri Zdroji Deň č. 4


Židom 7:1 – 8:2

“Tak, a čo si z tohto môžem vziať? Asi veľmi nič,” toto  mi napadlo ako prvé, keď som si dnes čítala text.
Celý text hovorí o Veľkňazovi. Spomína sa Melchisedech, Áron ako kňaz, atď. Pravudpovediac, chcelo by to viac štúdia, aby mi boli všetky súvislosti jasné, keďže ja sa v bežnom živote s pojmom veľkňaz často nestretávam. V mojej hlave to ani zďaleka nemá význam, ako to mali v hlave Židov.
Ale jednu vec som z toho celého pochopila.

Kňaz je tu preto, aby sme boli zmierení s Bohom. Iba kňaz mal právo brať obete od ľudí a obetovať ich. Krv týchto zvierat bola znamením Božieho odpustenia.


Predstavila som si taký bežný deň, ako by to asi vyzeralo. Ráno som vyhrkla na mamku – dobre, neskôr pôjdem kúpiť nejakú holubicu, vezmem ju kňazovi ako obeť. Začnem pracovať a dostanem telefonát, že niečo nevyšlo ako malo. V mysli sa rozčúlim na človeka, ktorý za to možno ani nemôžem. Dobre, takže toto ma bude stáť asi ďalšiu holubicu. Idem do obchodu a ponúknu mi platiť bez bločku, čiže predajca neplatí dane… postačí jedno malé kozľa. Kým príde piata hodina večer, stihne mi z úst vyjsť aj jedno klamstvo. Chúďa teľa… a tak moja cesta smeruje ku kňazovi – dve holubice v klietke, kozľa a teľa na špagáte. Kňaz vezme chúdence zvieratá a postupne ich zabíja pred mojimi očami. Ak vám je nepríjemné pozerať zarezanie sliepky, čo by bolo toto… Nie som si istá, či to úplne takto fungovalo aj za starých čias, ale v niektorých momentoch zrejme hej. Čo všetko by som musela spraviť preto, aby boli moje hriechy odpustené?


Vráťme sa k textu. Takže v tomto kontexte je Kristus ten, vďaka ktorému prichádzam k odpusteniu a zmiereniu s Bohom. Ale ako? Veď som nikam nebrala žiadne zviera. A predsa, na oltári, kde by malo zomrieť moje teľa, moja obeť, tiekla jeho krv. On zomrel miesto obete. On bol to obeťou, dokonalou, navždy.

Ako svitne nad levickou synagógou... nádej.

Takého veľkňaza sme potrebovali: svätého, nevinného, nepoškrvneného, oddeleného od hriešnikov, a vyvýšeného nad nebesá, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obeť najprv za svoje a potom za hriechy ľudu. Lebo urobil to raz navždy, keď samého seba obetoval.  Židom 7:26-27

Z povedaného je hlavné toto: máme takého Veľkňaza, ktorý sa posadil po pravici trónu Božieho na nebesiach, ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý rozložil Pán a nie človek.


Aplikácia:
Ďakujem, že Kristus za moje hriechy zomrel, za hriechy minulé, dnešné aj budúce. A ja k tomu už nič nepridám, lebo jeho obeť je dokonalá. Som s Bohom zmierená, Boh sa na mňa nehnevá. Môže za to Ježiš Kristus.



15 mája, 2013

Pri Zdroji Deň č.3

Biblický text: Židom 5:11-6:20

Čo text hovorí o Bohu/Kristovi? Čo text hovorí o človeku? 
- dnes to nebudem oddeľovať

Evanjelium je dosť. 
Neraz som počula príbeh niekoho z cirkvi: "Mala som asi 14 rokov, vtedy som sa prvýkrát obrátila. Ale  nevydržalo mi to dlho. Keď som mala 16, druhý krát som sa obrátila, ale myslím, že také naozastné znovuzrodenie prišlo až keď som mala 21 rokov."  Nie je vám to v niečom povedomé? :) Pán Boh má s každým svoju cestu, ako na nás pracuje. Aj v mojom živote boli chvíle, kedy som si uvedomila nové a nové veci, obdobia odbočiek od Boha aj návratov. Ale naozaj sa máme obracať toľkokrát? 
Nezdá sa mi. Domnievam sa, že tento text hovorí, (podľa veršu 6) že Evanjelium, Kristova srmť je dosť. K tomu, čo spravil Kristus netreba nič pridávať, len to treba žiť. 
Ale ak len prijmeš evanjelium a nebudeš ho žiť, nebudeš ani rásť. 5:11 - 6:8.

Skús sa zamyslieť, ako môžeš žiť evanjelium 
v škole ...? 
v rodine ...? (napr. Budem túto noc vstávať k našej chorlavej starej mame ja, aby si moja mamka mohla oddýchnuť a vyspať sa.)
vo vzťahu k priateľom ...? (napr. Odpustím, nebudem v sebe držať niektoré veci, a budem sa pozerať na priateľov ako na vzácnejších, než som ja sama.)
vo vzťahu k manželovi/manželke, priateľovi/priateľke ...? (napr. Ako dievča, budem sa podriaďovať a preukazovať úctu môjmu priateľovi, aj keď to nie je vždy prirodzené.)
v práci ...? (napr. Budem s láskou a trpezlivosťou pracovať v tíme, tak ako Kristus bol voči nám. A budem sa snažiť odviesť 100% výkon, lebo aj Kristus na kríži nezomrel len tak "aby bolo". On dokončil svoje dielo dobrovoľne, úplne ho do bodky dotiahol.)
v tvojom boji s vlastným hriechom ...? (napr. Nebudem si donekonečna vyčítať, aká som strašná. Pripomeniem si nádej, že mi je odpustené, a tak môžem nad hriechom vyhrať a napredovať smelo ďalej.) 




Či sa mi to oplatí? Myslím, že áno. Moja nádej stojí na Božej pravdivosti. Verš 6:18 hovorí, že Boh neklame. A ak je pravda všetko, čo v Biblii hovorí, tak sa mi oplatí  dať toho celý svoj život. 
A viete čo je dobré? Ak mi to dnes, zajtra, niekedy aj nevyjde... stále mám nádej, že Kristus mi drží miesto v v nebi. Lebo ja by som sa svojou dobrotou ďaleko nedostala. 
Preto je moja nádej PEVNÁ a ISTÁ! Stojí na Kristovi a nie na mojich schopnostiach.

Moja aplikácia v jednej vete:
ŽI EVANJELIUM A V NÁDEJI NAPREDUJ!

(Bonusová výzva: Skús si jeden deň povedať, že Boh/Kristus hovorí pravdu, ale vo všetkom a vždy! Každý jeden verš v Biblii je pravda. Čo to zmení na tvojom živote s Ním?)

14 mája, 2013

Pri zdroji Deň č.2


Biblický text: Židom 4:13-5:10

Poznámka:
Pracujem s Bibliou, poznámkovým blokom, perom a mojou hlavou. Zámerne sa vyhýbam komentárom a iným pomôckam k štúdiu. To môže byť dôvod, prečo sa niektoré myšlienky budú zdať "neokresané". 

A. Čo text hovorí o Bohu?
Ježiš je náš Veľkňaz, je prostredníkom medzi nami a Bohom. Pojem Veľkňaz sa nám možno vzdialené, nepoužívame ho bežne. Ale ďalej nám to Biblie trošku vysvetľuje.   

Pozri verše 4:15-16  
Dnes mi to udrelo do očí. Ježiš cíti s mojimi slabosťami, cíti so mnou. Rozumie mi lepšie než rodičia, najbližšia osoba na zemi, viac než priateľ či priateľka. Neviem si predstaviť dokonalé porozumenie. Neviem, možno by zotrel slzu, objal, neviem či by mlčal alebo hovoril. Ale viem, že Ježiš, Boží Syn, so mnou cíti. 


Môžem sa cítiť akokoľvek zle, ubolene, zmätene... Ježiš tam je a rozumie.


Vo verši 5:7-8 sa píše
Domnievam sa, že autor hovorí o modlitbe v Getsemane tesne pred Kristovou smrťou. Volal k Bohu, bol to určite jeden z najťažších večerov v Jeho živote. Ale ak sa pozriete na túto modlitbu, zbadáte zaujímavé veci. Napr. Modlil sa za učeníkov, cirkev... z nás. Ježiš sa za teba modlil, už vtedy, dávno, keď ho čakal kríž! Ježiš ani v takej chvíli nemyslel len na seba. 

A prečo?Lebo prišiel, aby ťa, mňa, nás zachránil!
Tým, že trpel, naučil sa poslušnosti a získal nám odpustenie. 
Vzťah Utrpenie - Poslušnosť ma zaujali. Kristus sa naučil poslušnosti, Boží Syn musel byť poslušný? Veď ten mohol všetko na svete... 
Ak má byť toto mojim príkladom, mám čo robiť. Zdá sa mi ťažké vzdať sa niektorých zlozvykov, alebo pohodlia? To hádam nemôžem myslieť vážne. V porovnaní s Ježišovou poslušnosťou by som získala 0.3 bodu, a On aspoň 10  000 bodov, najlepšie na druhú. 


B. Čo text hovorí o človeku?
Som slabá, neposlušná a niekedy ubolená. Tak to je.  

C. Aplikácia
1. Nemám dôvod sa ľutovať alebo zbytočne trápiť. Kým je so mnou Kristus, aj v mojej bolesti, čo viac môžem chcieť? Moje puto voči nemu je ešte osobnejšie. Keď som so svojou bolesťou, On je tam. Len ja, On a naša bolesť. 
2. Nemôžem preceňovať bolesť. Bolesť je len cestou k poslušnosti. To, čo tým získam, mi za to stojí. Božia vôľa, Jeho pravda, mi stojí za tú chvíľu/chvíle bolesti. Chcem sa Kristovi podobať.  






13 mája, 2013

Pri zdroji Deň č.1



Biblický text: Židom 3:12-4:13


A. Čo text hovorí o Bohu?

Boh pre nás pripravuje odpočinok. Miesto, kde si už nebudeme nič vyčítať, kde nebude bolesť ani trápenie, kde nebudú nezodpovedané otázky ani choroby. Teším sa na to miesto. (ak chcete vedieť viac o nebi, odporúčam kázeň Peťa Hruba tu ).

Božie Slovo je živé a mocné, ostrejšie ako meč. Božie Slovo posudzuje pohnútky a premýšľanie srdca. Prečo zabúdam na to, že Biblia má túto moc? Chcem brať Božie Slovo vážne, aby mi prenikalo až do “špiku kosti”. Budem si to pripomínať pri jeho čítaní.



Nedeľa, 12.máj, 2013


B. Čo text hovorí o človeku?

Zatvrdnuté srdce – Autor tu opisuje príklad z Mojžiša. Izraeliti mali právo sťažovať sa. Veď Boh ich vyviedol… ale kam? Na púšť. Nemali vodu, nemali jedlo… Ja by som sa zrejme sťažovala tak isto. Široko ďaleko žiadna vidina zlepšenia. Len púšť, samá púsť … a jeden Boží sľub. Že prídu do zasľúbenej zeme (ale už viac než mesiac sú na ceste a nič). Mali právo posťažovať sa. Či nie?
Zdá sa že nie. Biblia hovorí, že mali zavtrdnuté srdcia. Tak potom čo môže byť tvrdé srdce?
  • Neveriť Božím sľubom, ignorovať Boží hlas, ignorovať Božie slovo.
  • Reptanie a frflanie (Boh nedodrží, čo sľúbil / Boh nemá moc zmeniť veci).
  • Počúvať kázeň štýlom “jedným uchom dnu, druhým von”.
  • Čítať Bibliu ako obohranú platňu… však toto už viem ako skončí. Príkazy a varovania o hriechu nebrať vážne.
  • Ak ma ľudia okolo varujú na základe biblických princípov, a nepočúvm ich radu.


Určite by sa dalo nájsť aj viac vecí…
Keď bol tento list písaný, domnievam sa, že tým “hlasom”, ktorý mali Židia brať vážne bola správa, že Ježiš Kristus je Boží Syn, že je dosť. On je všetko, čo potrebujú k spáse. On stačí.

Nemýlme sa. Človek, ktorý neberie Boží hlas vážne, nikdy nepríde do odpočinku s Bohom, tak to povedal Boh.


C. Aplikácia

1. Budem čítať Bibliu ako slová živého Boha, a nie ako starú známu knihu.
2. Nechcem frflať na Boha. Som človek váhavý a pochybujúci, ale tento týždeň sa budem snažiť svojimi rečami jasne deklarovať, že mám veľkého Boha, ktorý má moc aj zmeniť, aj opraviť, aj vyriešiť (podľa mňa) veci neriešiteľné.  

Experiment "Pri zdroji"

Milujem ilustráciu o hladnom pekárovi. 
Pekár piekol chlieb pre celú dedinu, sítil všetkých, ale sám bol hladný. Niekedy sa cítim ako taký pekár.  Pracujem s Bibliou, ale sama zostávam hladná. 



Človek by čakal, že čím dlhšie je znovuzrodeným kresťanom, tým ľahšie sa mu bude robiť pravidelné "stíška". Ale nie je to celkom tak.


"Stíško" je čas, kedy si otvorím Božie Slovo. Skôr, ako začnem čítať, sa modlím, aby mi Boh hovoril do života. Keď čítam, dolujem a hľadám pravdy, princípy, poznávam Boha a Krista. Môžete to nazvať aj meditáciou, rozjímaním nad Božím Slovom. Ale hlavne, stíško by nemalo byť povrchné, snažím sa byť duchaprítomná. Je to čas, kedy som pri zdroji, zdroji života. Ako chcem počuť Boží hlas ak nebudem počúvať Jeho slová?


Aby som nebola ako hladný pekár, rozhodla rozhodla som sa spraviť taký malý experiment "Pri zdroji". Pár dní chcem zdieľať tu na blogu, ako a či mi to ide. Hádam to bude na úžitok aj vám.